Už predchádzajúce výskumy ukázali, že staroveké ľudské spoločnosti
pomerne často používali železo z meteoritov, pričom len v Európe bolo
objavených mnoho predmetov s takýmto pôvodom.
V novej štúdii výskumníci testovali archeologické zbierky vo
Švajčiarsku. Zistili, že železný hrot šípu z múzea v Berne obsahuje aj
prímes hliníka, ktorý sa v takejto podobe na Zemi prirodzene nenachádza.
Takisto zistené množstvo niklu v železe sa vyskytuje iba v meteoritoch.
Hrot šípu pochádza z náleziska Mörigen z doby bronzovej medzi rokmi 900
a 800 pred našim letopočtom. Vedci predpokladali, že kov pochádza z
meteoritu Twannberg, ktorý dopadol asi osem kilometrov od miesta nálezu.
Špecifické množstvo germánia a niklu v železe to však vylúčili.
Pri hľadaní v geologickej databáze meteoritov vedci zistili rovnakú
kombináciu kovov iba v troch meteoritoch. Jeden dopadol na území dnešnej
Českej republiky, druhý v Španielsku a tretí v Estónsku.
Ako najpravdepodobnejší zdroj určili estónsky meteorit Kaali, pretože
medzi dnešným Estónskom a Švajčiarskom v bronzovej dobe existovala
významná obchodná sieť.
"Spomedzi troch veľkých európskych železných meteoritov s vhodným
chemickým zložením je najpravdepodobnejším zdrojom meteorit Kaali
(Estónsko)," uvádza sa v štúdii.
Meteorit dopadol na estónsky ostrov Saaremaa okolo roku 1500 pred našim
letopočtom. Pred dopadom sa rozpadol a vytvoril 22 metrov hlboký hlavný
kráter s priemerom 110 metrov a niekoľko menších. Na mieste hlavného
krátera vzniklo jazero Kaali järv.
"Objav a následná preprava/obchodovanie s malými železnými úlomkami
sa javí oveľa pravdepodobnejšie ako v prípade veľkých meteoritových hmôt
pod povrchom," tvrdia vedci. Nevylučujú, že ďalšie artefakty rovnakého pôvodu môžu byť aj v iných archeologických zbierkach.